reklama

havárjú

Už som v Kanade skoro esť rokov ale ete stle si neviem zvyknť na ich havrj, zdvorilostn otzku, ktor sa ma na Slovensku ptali ľudia, ktor ma aspoň trocha poznali. Tu sa ma to spta asi tisc ľud denne. Nie, vbec nežartujem.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)
Môj bývalý a jeho Barbie komplex
Môj bývalý a jeho Barbie komplex (zdroj: Mirec)

Už keď som sa sem dotrepal, tak sa mi zdalo niečo divné. Všade kde sa pohnete, ako keby ste mali kopu kamarátov. Každý sa vás hneď pýta, ako sa dneska máte a hneď za tým, čo by vám mohol ponúknuť (alebo predať). Nacvičený úsmev, ktorý sa vyparí do neznáma, akonáhle sa obzriete niekde inde, ale v momente, keď ste očami späť na tvári vášho najnovšieho kamaráta predavača, je akoby švihom čarovného prútika znova ako vymaľovaný na jeho tvári. A takto je to tu skoro všade. Od kaviarne, cez MacDonalds, banku či obchod s topánkami. Všade sa vás ako od srdca spýtajú ako sa vám dneska vodí aj keď ich to zaujíma asi ako problémy zo snehom v Grónsku. Ľudia sú tu z toho tak stereotypne unavení, že odpovedajú rovnakou protiotázkou, čím uzatvárajú tento začarovaný kruh pretvárky. Ja sa veľmi dobre pamätám, keď som prišiel na Slovensku do obchodu, tak mi povedali "dobrý deň" a basta fidli. Ak ma niekto poznal bližšie, tak sa spýtal ako sa mi vodí, pretože ho to zaujímalo. Ja vôbec nevyžadujem od predavača úsmev, a keď tak vrelý, spontánny, nie nekonečne dlhý a nacvičený. Pretvárka mi strašne vadí a preto som sa rozišiel aj s mojim prvým kanadským priateľom, ktorý robí manažéra vo veľkom obchode so športovými potrebami, no a ako manažér predsa musí ísť príkladom a škeriť sa od deviatej do piatej non-stop. No jemu ten úsmev zamrzol a ostal na tvári aj keď spal a mal veľké problémy sa na chvíľu správať prirodzene. Tento, takzvaný Barbie smile (úsmev), tu má veľmi veľa ľudí, ktorí si potom už v tridsiatke musia dať vyrovnávať vrásky okolo očí. Bohužiaľ od väčšiny z nich je to vyžadované zamestnávateľom. Naposledy sa spýtali môjho terajšieho partnera, či by sa nemohol pri pokladni v obuvi usmievať trocha viac, že vraj zákazníkom sa to viac páči. Ja robím takisto za pokladňou v obidvoch mojich zamestnaniach a dennodenne obslúžim skoro tisíc zákazníkov. Aj keď som od prírody tvor veľmi usmievavý, veľmi dobre si strážim, komu sa usmejem. Myslím si, že ľudia viac ocenia lepší servis a pekný prístup ako nejaký predpísaný úsmev. Aj ja zdravím nakupujúcich typickým "how are you" ale iba preto, že je to odo mňa momentálne vyžadované. Oveľa radšej by som ich vítal slovenským - dobrý deň, ale v angličtine sa to nahrádza iba suchým a nie veľmi zdvorilím "hello" alebo "hi". V žiadnom prípade sa však nepretvarujem a nepodlizujem zákaznikovi, a keď ma svojim bezočivým prístupom nasere, tak sa mu ani nepoďakujem. A tak by to malo byť. Prirodzené. Ako ty ku mne, tak ja k tebe. Takže, čo koho do toho ako som dneska (how are you?)

Miroslav Morháč

Miroslav Morháč

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Slovač žijúca už 15 rokov v Kanade. Zoznam autorových rubrík:  FotogalériaKanada alebo SlovenskoMoja diétaSúkromnéZábavné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu